MENU

AKTUALITY

Najväčší nepriateľ



Dospel som k záveru, že najväčším nepriateľom rýb je človek ! Zatiaľ čo ostatní predátori ryby zabíjajú aby sa najedli - človek ich ničí väčšinou iba tak, z pasie! Poznám muškárov čo počas jedinej vychádzky k vode ulovia i viac ako 100 pstruhov a lipňov no nezoberú ani jedného. Vraj rytieri rybárskeho cechu! Pozoroval som tiež rybárov, čo na Liptovskej Mare ulovili z člna na streamer bez problémov i viac ako 50 zubáčov za vychádzku. Všetky ryby pustili! Koľká šľachetnosť! Všetkým týmto pochybným športovcom by som rád uviedol niekoľko príkladov z našej farmy. V našich chovných bazénoch po vylovení pstruhov sieťami každoročne dolovujeme posledných pstruhov udicami na twistre s háčikami bez protihrotov. Nalovené ryby prevážame do kruhovej sádky, z ktorej sú potom odpredávané zákazníkom. Sádka je od miesta lovu vzdialená necelých 100 metrov a zdroj vody je ten istý ako v chovných bazénoch. Zdalo by sa, že nemôže byť problém a v prvých dňoch skutočne ani nie je. K zvratu však prichádza po cca 5 dňoch, kedy sa na rybách začnú prejavovať dôsledky poranení. Ryby zaseknuté do hornej čeluste začnú tmavnúť, postupne slepnú a prestávajú prijímať potravu. Rybám zaseknutým do spodnej čeluste sa poranené miesto zapáli a postupne začne vyhnisávať pričom veľkosť jazvy dosiahne približne veľkosť 5-centovky. Samozrejme ani tieto ryby už neprijímajú potravu a ak by sme ich nespracovali, zbytok života by prežili s viac či menej zdeformovanými papuľkami. Samozrejme, že v raste by už nikdy nedobehli svojich šťastnejších súrodencov. Šľak ma ide trafiť keď pozorujem niektorých návštevníkov našej farmy pri zdolávaní kaprov. U mnohých je evidentné, že doteraz lovili iba násadových kiláčikov a s väčšou rybou žiadne skúsenosti nemajú. Podberáky zväčša iba malého kalibru a keď sa už kapor väčšinou z vlastnej vôle ocitne na tráve nastane nekonečné obdivovanie a fotenie úlovku. Ešte babka, ešte Katka a potom Patrik. Šmykľavá ryba viackrát padá na trávnik a keď sa už konečne dostane späť do vody viem, že jej ďaľší osud je neistý. Už som zakopával viacero trofejných rýb a vždy keď som neskôr vytýkal šťastnému lovcovi, že nám zamordoval rybu bol som ubezpečovaný, že jeho kapor úplne v pohode odplával, teda nemohol uhynúť. Nuž čo, poprosme ryby o odpustenie, veď väčšinou ani nevieme ako im ubližujeme. Možnože ryba -náš milovaný nepriateľ nám odpustí!

| Autor: Milan Kollár | Vydáno dne 08. 01. 2011 | 2832 přečtení | Počet komentářů: 3946 | Přidat komentář | Informační e-mailVytisknout článek
Navštívte našu fotogalériu

designed by KICIN